Život Prešova
online
online
Pred 2.svetovou vojnou bol problém nájsť darcov krvi medzi bežnými ľuďmi
17.08.2009 Celý región
Bratislava(TASR) – Začiatky darcovstva krvi sa na Slovensku spájajú s bombardovaním bratislavskej rafinérie Apollo spojeneckými lietadlami 16. júna 1944, pri ktorom zahynulo vyše dvesto Bratislavčanov.Krv odovzdávali predovšetkým lekári, diplomované sestry a všetci zdravotnícki pracovníci či už z nemocníc alebo ošetrovní. V tom čase sa krv neuschovávala do zásoby do krvných vakov, ich miesto zastávali sklenené fľaše, často išlo o transfúzie od darcu priamo k pacientovi.
Historicky prvú transfúziu krvi však už v roku 1923 vykonal profesor Dr. Ján Kňazovický. „V minulosti bol problém s darcovstvom krvi u bežného obyvateľstva na Slovensku. Pokiaľ to neboli zdravotnícki pracovníci, tak sa veľmi ťažko od ľudí pred druhou svetovou vojnou získavala krv, \" uviedla pre TASR riaditeľka Múzea SČK v Martine Zora Mintálová.
Prvé organizovanie darcovstva krvi vo väčšej miere siaha do začiatku druhej svetovej vojny. SČK v tom čase vyberal darcov spomedzi dobrovoľných zdravotných sestier, ktoré chodili do kurzov Červeného kríža. „Každej sestre, ktorá ukončila kurz, vyšetrili krvnú skupinu, doktor určil, či je schopná darovať krv alebo nie, spísali záznam. Na ňom bolo napísané darcovia krvi a uložili to do najbližšej nemocnice, \" vysvetlila Mintálová. Ak náhodou nebola v blízkosti okruhu dobrovoľných sestier nemocnica, hárky darcov krvi uschovávala predsedníčka odboru.
Veľkú darcovskú akciu organizoval SČK aj pre československých vojakov a vojakov Červenej armády. Ako o prvom masovom darovaní krvi hovorí Mintálová o 3253 dobrovoľných darcoch, ktorí v priebehu jedného mesiaca (od 8. apríla 1945) darovali krv v Kochovom sanatóriu v Bratislave. V tom čase bolo darcovstvo dobrovoľné a bezplatné, neskôr bolo za finančný príspevok. „Išlo o pár korún, darcovia dostávali body, ktorými boli prídelové lístky na potraviny a podobne, \" priblížila situáciu v tomto období Mintálová.
Bezpríspevkové darcovstvo sa propagovalo v Československej republike až od roku 1959. „Začalo sa hovoriť o jeho význame, morálnej podpore a povinnosti, \" skonštatovala riaditeľka múzea. Dôsledkom toho bol nárast darcov do konca roku 1962 až na 11.000. „Ľudia to brali ako svoju morálnu povinnosť, \" spresnila Mintálová.
V 70. až 80. rokoch 20. storočia pozývali mnohonásobných darcov na tzv. Najdrahšie koncerty sveta. „Hovorí sa, že krv má nevyčísliteľnú hodnotu. Najdrahšie koncerty sveta boli organizované v Prahe a vystupovali na nich najznámejší umelci, \" zaspomínala Mintálová. Do roku 1989 sa ich uskutočnilo celkom deväť.
V roku 1954 sa objavili aj prvé ocenenia darcov. Od roku 1964 dostávali plaketu profesora MUDr. Jana Jánskeho nielen jednotlivci, ale aj kolektívy. Až od roku 1971 sa začali darcovia dostávať tri tejto plakety - bronzovú, striebornú a zlatú. V roku 2002 začal SČK udeľovať aj Pamätnú plaketu Doc. MUDr. Vladimíra Krišlu a od roku 2007 za mnohonásobné darovanie krvi aj Medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického.
Historicky prvú transfúziu krvi však už v roku 1923 vykonal profesor Dr. Ján Kňazovický. „V minulosti bol problém s darcovstvom krvi u bežného obyvateľstva na Slovensku. Pokiaľ to neboli zdravotnícki pracovníci, tak sa veľmi ťažko od ľudí pred druhou svetovou vojnou získavala krv, \" uviedla pre TASR riaditeľka Múzea SČK v Martine Zora Mintálová.
Prvé organizovanie darcovstva krvi vo väčšej miere siaha do začiatku druhej svetovej vojny. SČK v tom čase vyberal darcov spomedzi dobrovoľných zdravotných sestier, ktoré chodili do kurzov Červeného kríža. „Každej sestre, ktorá ukončila kurz, vyšetrili krvnú skupinu, doktor určil, či je schopná darovať krv alebo nie, spísali záznam. Na ňom bolo napísané darcovia krvi a uložili to do najbližšej nemocnice, \" vysvetlila Mintálová. Ak náhodou nebola v blízkosti okruhu dobrovoľných sestier nemocnica, hárky darcov krvi uschovávala predsedníčka odboru.
Veľkú darcovskú akciu organizoval SČK aj pre československých vojakov a vojakov Červenej armády. Ako o prvom masovom darovaní krvi hovorí Mintálová o 3253 dobrovoľných darcoch, ktorí v priebehu jedného mesiaca (od 8. apríla 1945) darovali krv v Kochovom sanatóriu v Bratislave. V tom čase bolo darcovstvo dobrovoľné a bezplatné, neskôr bolo za finančný príspevok. „Išlo o pár korún, darcovia dostávali body, ktorými boli prídelové lístky na potraviny a podobne, \" priblížila situáciu v tomto období Mintálová.
Bezpríspevkové darcovstvo sa propagovalo v Československej republike až od roku 1959. „Začalo sa hovoriť o jeho význame, morálnej podpore a povinnosti, \" skonštatovala riaditeľka múzea. Dôsledkom toho bol nárast darcov do konca roku 1962 až na 11.000. „Ľudia to brali ako svoju morálnu povinnosť, \" spresnila Mintálová.
V 70. až 80. rokoch 20. storočia pozývali mnohonásobných darcov na tzv. Najdrahšie koncerty sveta. „Hovorí sa, že krv má nevyčísliteľnú hodnotu. Najdrahšie koncerty sveta boli organizované v Prahe a vystupovali na nich najznámejší umelci, \" zaspomínala Mintálová. Do roku 1989 sa ich uskutočnilo celkom deväť.
V roku 1954 sa objavili aj prvé ocenenia darcov. Od roku 1964 dostávali plaketu profesora MUDr. Jana Jánskeho nielen jednotlivci, ale aj kolektívy. Až od roku 1971 sa začali darcovia dostávať tri tejto plakety - bronzovú, striebornú a zlatú. V roku 2002 začal SČK udeľovať aj Pamätnú plaketu Doc. MUDr. Vladimíra Krišlu a od roku 2007 za mnohonásobné darovanie krvi aj Medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického.
0
www.ZIVOTPO.sk
